Základy výskumu správania: jednoduché definície premenných a merania

Tento článok rozoberie niektoré základné pojmy kvantitatívnej analýzy.

6689062, CC0, cez Pixabay

Kvalitatívna a kvantitatívna štatistická analýza môže byť veľmi užitočná pre podnik alebo organizáciu, ktorá chce formulovať efektívnu marketingovú stratégiu. Pochopenie kvalitatívnych a kvantitatívnych štatistík a ich nástrojov môže byť však veľmi mätúce. Tento článok sa snaží objasniť základné pojmy spojené s kvantitatívnou analýzou.

Premenné

Premenná je pozorovateľná charakteristika objektu alebo udalosti, ktorú je možné opísať podľa nejakej dobre definovanej klasifikačnej alebo meracej schémy.

Príklady premenných študovaných vo výskume správania alebo sociálnych vied zahŕňajú: pohlavie, príjem, vzdelanie, sociálna trieda, produktivita organizácie, orientácia na úlohu, vybaviť si pamäť, pamäť na uznanie a výsledky (Kerlinger & Lee, 2001).

Nezávislé a závislé premenné

Nezávislou premennou sú javy, ktoré manipuluje výskumný pracovník a predpokladá sa, že budú mať vplyv na ďalšie javy (Williams & Monge, 2001). Príkladom nezávislej premennej by mohla byť metóda výučby, lekárske ošetrenie alebo tréningový režim.

Závislá premenná je jav, ktorý je ovplyvnený manipuláciou výskumníka s inými javmi. Napríklad úspech je efektom vyučovacej metódy, vyliečením alebo nie efektom lekárskeho ošetrenia a vyššou úrovňou zručností alebo nie (dosiahnutím) efektom tréningového režimu.

Predpokladajme, že výskumný pracovník v oblasti vzdelávania chce vedieť, ako určitý štýl výučby ovplyvňuje učenie v triede, a rozdiel zmeria tak, že študentom urobí predbežný test pred uplatnením štýlu výučby a potom tých istých študentov znova otestuje. Nezávislou premennou by bola nová vyučovacia metóda (príčina) a závislou premennou by boli výsledné výsledky testu alebo výsledok alebo efekt).

Aktívne a atribútové premenné

Kerlinger a Lee rozlišujú ďalšie premenné medzi aktívnymi a atribútmi.

Aktívna premenná je premenná, s ktorou je možné manipulovať. Aktívne premenné sa tiež nazývajú experimentálne premenné. Príklady tohto typu premenných sú vyučovacie metódy, výcvikové režimy a podobne, ktoré je možné zmeniť tak, aby sa zistil ich vplyv na javy.

Premenná atribútu je premenná, s ktorou nemožno manipulovať. Príkladom premennej atribútu je pohlavie, rasa, psychologický stav alebo akákoľvek vlastnosť, ktorá je inherentná alebo predprogramovaná a nemožno ju zmeniť.

Kategorické a spojité premenné

Tretia dvojica dôležitých premenných sú kategorické a spojité premenné (Kerlinger & Lee).

Kategorické premenné patria k meraniam, ktoré sa vo svojej podstate nazývajú nominálne a demografické. To znamená, že sa používajú na účely klasifikácie do vzájomne sa vylučujúcich kategórií. Preto nemajú nijaké postavenie a majú teda rovnaké postavenie ako pohlavie, vek, rasa, náboženské preferencie a politická príslušnosť.

Kontinuálne premenné sú tie, ktoré majú usporiadaný zmysel pre hodnoty v určitom rozmedzí s teoretickým nekonečným počtom hodnôt v tomto rozmedzí. Príkladom tohto typu premennej je inteligencia, ktorú možno označiť ako vysokú, strednú alebo nízku v závislosti od skóre v testoch úspechu.

Meracie stupnice v štatistickej analýze

V štatistickej analýze existujú štyri základné úrovne merania.

Nominálna mierka

Nominálna stupnica je najslabšou formou štatistického merania. Vedci používajú nominálnu stupnicu na klasifikáciu pozorovaní bez zámeru usporiadať alebo zoradiť nálezy podľa dôležitosti. Medzi také pozorovania patrí zvýraznenie farby očí, rasy, náboženstva, národnosti a podobne.

Radová stupnica

Poradová škála obsahuje nominálnu stupnicu, ale snaží sa zoradiť odpovede s hodnotami „väčšie ako“ alebo „menšie ako“. Napríklad by mohol byť navrhnutý výskumný dotazník, ktorý by zisťoval, koľko dospelých baví na sociálnych sieťach, ako je facebook, alebo výsledky dostihov, ktoré môžu byť uvedené v poradí podľa cieľa.

Pri kvalitatívnej analýze sa primárne používa nominálna aj ordinálna stupnica.

Intervalové a pomerové stupnice

Treťou formou štatistického merania je intervalová stupnica. Prvou charakteristikou intervalových a pomerových škál je, že s hladinou významnosti sa zaobchádza v zmysle známych a rovnakých intervalov. Druhou charakteristikou týchto úrovní alebo škál je, že majú kvantitatívny charakter. Ďalej na ne možno použiť niektoré alebo všetky aritmetické operácie.

Platnosť a spoľahlivosť

V odôvodnení so štatistikou Frederick Williams a Peter Monge (2001) poznamenali:

Inými slovami, vždy existuje možnosť, že zvolená metóda skutočne povedie k štatistickému šialenstvu. Aby sa zabezpečili výsledky konkrétnej štatistickej analýzy, budúci výskumný pracovník musí brať do úvahy koncepty platnosti a spoľahlivosti.

Platnosť

Platnosť vo výskume správania alebo spoločenských vied naznačuje, do akej miery stupnice merajú to, čo vedci tvrdia, že merajú. Williams & Monge poukazujú na to, že „otázka platnosti je otázkou„ dobrej kondície “medzi tým, čo výskumník definoval ako charakteristiky javu, a tým, čo uviedol v jazyku merania“ (s. 29).

Napríklad koncepcia platnosti môže položiť otázku ako „do akej miery súvisia výsledky dosiahnuté pri skúške so zachovaním vedomostí z určitého predmetu?“ V absurdnom extréme by došlo k porušeniu konceptu platnosti, ak by učiteľka zložila skúšku z časti 4 textu Dejiny USA, keď chcela vedieť, koľko sa jej študenti dozvedeli z časti 5 ich matematického textu. Rovnako by sa výskumníkovi v oblasti spoločenských vied málilo, keby merala vnímanie štýlu vedenia testom osobnosti.

Spoľahlivosť

Spoľahlivosť vo výskume vedy o chovaní sa týka vnútornej a vonkajšej konzistencie merania. Spoľahlivosť sa snaží zistiť, či by zvolený nástroj merania priniesol rovnaké výsledky, ak by sa použil za úplne rovnakých podmienok.