ID 49385200 © Katarzyna Bialasiewicz - Dreamstime.com
Čo núti človeka rozprávať sexuálne vtipy svojim kolegom? Prečo je to také bežné? Prečo sú väčšina obetí sexuálnych vtipov ženské a prečo im ich kolegovia a kolegovia neprejavujú rešpekt?
Pamätám si, ako som sa mnohokrát cítil nepríjemne, keď som bol v profesionálnom prostredí na pracovisku. Niektoré moje kolegyne mi povedali, že je mojou vinou, že sa ku mne niektorí muži správajú tak neúctivo a hovoria mi nevhodné veci. Nezaujíma ma, či som chodil nahý, to nedáva niekomu právo na to, aby som sa cítil nepríjemne a hovoril mi škaredé veci. Nemôžeme kontrolovať konanie iných ľudí, ale môžeme podporiť ostatných, ktorí prežívajú ťažké obdobie z rúk iných.
Veľmi verbálne hovorím o svojich skúsenostiach s detským sexuálnym zneužívaním, incestom, znásilňovaním a domácim násilím, a preto som často obeťou veľmi nevhodných sexuálne ladených komentárov. Bývalý môj mužský priateľ, ktorý si prečítal moju knihu After the Darkness, ktorá podrobne popisuje moje zážitky a prežitie, sa jedného dňa rozhodol v telefonickom rozhovore vtipne odkazovať na sexuálne telesné funkcie za predpokladu, že s tým budem v poriadku. Bol som na seba naštvaný, že som nič nehovoril. Vlastne som zamrzol a nič som nepovedal. Moja myseľ zhasla a cítil som sa bezradný. Je veľmi bežné, že obete sexuálnych trestných činov majú podobný typ reakcie na podobné prípady, ale vtedy som o tom nevedel.
Na pracoviskách a v niektorých komunitách bolo zavedené školenie o citlivosti s cieľom naučiť ľudí správať sa v pracovnom prostredí. Učí ich, že slová a činy môžu niekomu spôsobiť nepríjemné pocity, a pripomína sa mu, že to, že sa niekto smeje ich nevhodným komentárom alebo vtipom, ešte nemusí znamenať, že je s tým človek v poriadku. Ľudia sa niekedy smejú, pretože sú nervózni alebo sa obávajú, že ich tajomstvo bude odhalené. Ostatní, ktorí sa smejú, sa môžu smiať zo strachu, že budú vylúčení, že spolu nejdú. Napriek týmto školeniam o citlivosti zostáva ešte dlhá cesta v oblasti obťažovania na pracovisku a vytvárania bezpečného pracovného prostredia pre všetkých zúčastnených.
Miestne ženské organizácie sa tiež pokúsili postúpiť o úroveň vyššie prostredníctvom seminárov a iných súvisiacich iniciatív. Bohužiaľ, týmto organizáciám chýba financovanie a podpora verejnosti, aby mohli ovplyvniť veľa zmien. Stále existujú pracoviská, ktoré takéto programy ignorujú a popierajú tieto podmienky pri ich vzniku. Pre mnohé podniky je to často nepríjemná téma, a preto sa semináre nikdy nedostanú. Školenia o citlivosti by mali byť povinné na všetkých pracoviskách a mali by prevládať vo viacerých komunitách po celej krajine. Človek nemusí ísť príliš ďaleko, aby videl niekoho, kto rozpráva o situácii, ktorá sa im stala pred rokmi, v ktorej boli obeťou sexuálneho obťažovania, znásilnenia alebo zneužívania. Skrývať tieto prípady nie je v poriadku! Ak sme k tejto téme všetci otvorení a čestní,potom môžeme zabrániť tomu, aby tu bolo viac obetí.
© 2018 Candace Nadine Breen