Účtovníctvo a jeho úloha v spoločnosti

Účtovníctvo má dlhú históriu. Čítajte ďalej a dozviete sa viac.

StellrWeb

Účtovníctvo sa zaoberá zhromažďovaním, analýzou a komunikáciou ekonomických informácií (Atrill & McLaney, 2004, s. 1). Aby sme však získali širšie chápanie účtovníctva a ústrednej úlohy, ktorú v spoločnosti zohráva, musíme to brať zo sociálneho hľadiska.

Jednotlivci v spoločnosti koexistujú nadväzovaním vzájomných vzťahov. Ďalším spôsobom nazerania na spoločnosť je jej členenie na rôzne skupiny alebo oblasti, napríklad na sociálnu, ekonomickú, organizačnú a politickú oblasť (Kyriacou, 2007, prednáška 1, s. 4). Aby tieto rôzne arény fungovali efektívne, musia komunikovať a túto komunikáciu uľahčujú účtovné informácie. Podľa Kyriacou (2007, prednáška 1, s. 5) účtovné informácie slúžia mnohým dôležitým účelom, napríklad pomáhajú používateľom pri prijímaní informovaných rozhodnutí v súvislosti s efektívnym prideľovaním obmedzených zdrojov.

Dlhá história účtovníctva

Preto možno účtovnícke informácie považovať za silný vplyv v spoločnosti, ktorý ovplyvňuje každého. To ilustruje prípad National Coal Board (Cooper a kol., 1985, s. 10), keď sa meranie účtovného zisku používalo na odôvodnenie zatvorenia uhoľných baní, čo malo vplyv na ceny elektriny, pracovné miesta a dane.

Účtovníctvo má dlhú históriu a ako ukazuje Hines (1988, s. 251 261), je považované za sociálne konštruované, tj. Praktizujú ho ľudia pre ľudí, a preto je skôr umením ako vedou. Na rozdiel od iných profesií, ktoré majú pri rozhodovaní množstvo teoretických vedomostí, účtovníctvo sa vyvinulo ako remeslo s niekoľkými pravidlami a malými alebo žiadnymi teoretickými znalosťami, z ktorých vychádza jeho prax a funkcia.

Úloha správcovstva v účtovníctve

Účtovníctvo tradične zohrávalo rolu správcu, ako ho popisuje Morgan (Morgan a kol., 1982, s. 309), keď používa obraz účtovníctva ako historický záznam na preukázanie účtovníctva ako rozšírenia osobnej pamäte majiteľa. Spoločnosť a obchodné praktiky sa však zmenili. Rast globálneho podnikania a vznik nových sektorov, ako je elektronický obchod, viedli k zložitým transakciám. To zase ukázalo problémy subjektivity a nekonzistentnosti pri uplatňovaní tradičných účtovných techník. Napríklad zmeny v charaktere obchodných aktív, ktoré zahŕňajú duševné vlastníctvo alebo využívanie leasingu, viedli k otázke, ako účtovať o týchto druhoch transakcií?

Táto zásadná zmena vyústila do medzier v účtovníctve a vyústila do manipulácie a škandálov.

Ako minimalizovať medzery

Aby sa minimalizovali medzery, účtovnícka profesia investovala obrovské množstvo času a peňazí do vtláčania teórie do účtovníctva v snahe poskytnúť rámec pre aplikáciu účtovných techník a dať zmysel tradičným účtovníckym praktikám. Ako už bolo spomenuté vyššie, účtovníctvo nie je umením, ale vedou, a tak je vývoj teórie, aj keď je prospešný, v praxi problematický.

V tejto eseji sa budem konkrétnejšie venovať tomu, ako sa dajú medzery v účtovníctve pripísať nedostatku teoretických vedomostí, a kriticky zhodnotiť metódy, ktoré účtovnícka profesia používa na implementáciu teórie do účtovníctva. Pritom budem skúmať najmä vývoj koncepčného rámca, príspevky moderného účtovníka a vývoj v účtovných koncepciách.

Ako sa účtovníctvo vyvinulo ako remeslo

Ako už bolo spomenuté vyššie, účtovníctvo sa vyvíjalo ako remeslo v čase, keď bola spoločnosť zjednodušená. Kvôli zmenám v sociálnej a ekonomickej činnosti bolo účtovníctvo vystavené kritike za to, že nie je vnímavejšie a prispôsobivejšie. Vo výsledku sa profesia posunula vpred, aby obnovila pozíciu účtovníkov v spoločnosti prijatím mnohých iniciatív na implementáciu teórie.

Čo je teda teória? Podľa Wikipedia: (http: /wikipedia.org/wiki/theory, 2007)

„Ľudia vytvárajú teórie s cieľom vysvetliť, predpovedať a zvládnuť javy“

Preto by vývoj účtovnej teórie mal účtovníkom poskytnúť návod, ako za určitých okolností uplatňovať určité účtovné postupy.

Ako sa teória vyvíja

To vedie k otázke, ako je vyvinutá teória? Veda sa všeobecne považuje za osobu, ktorá má solídne vedomosti založené na faktoch. Vedecká formulácia teórie je odvodená pomocou procesu induktívneho uvažovania. Tento proces je založený na pozorovaní a zovšeobecnení jediného pozorovania na odvodenie zákona alebo teórie. Len čo sa ustanoví zákon alebo teória, možno ich použiť na vysvetlenie a predpovedanie prostredníctvom procesu deduktívneho uvažovania. Účtovné teórie ako ocenenie akcií a odpisy boli odvodené na základe induktívneho uvažovania.

Avšak podľa Chalmersa (1999, s. 4 - 5) existujú medzery v rozvíjaní teórie prostredníctvom pozorovania, napríklad pozorovania môžu byť skreslené, pretože človek nemusí presne vystihovať to, čo skutočne vidí. Chalmers tiež tvrdí, že náš mozog interpretuje to, čo pozorujeme, čo závisí od vedomostí, skúseností a očakávaní.

To nás vedie k presvedčeniu, že účtovné teórie vyvinuté týmto spôsobom sú subjektívne a ďalej posilňujú názor Ruth Hinesovej, že „V komunikácii reality konštruujeme realitu“ (1988, s. 251–261).

Jedným z hlavných pokusov účtovníckej profesie o minimalizáciu medzier je vytvorenie koncepčného rámca. Podľa O'Regana (2006, s. 35) možno koncepčný rámec definovať ako:

"Jednotný a všeobecne akceptovaný súbor teórií a princípov, ktoré poskytujú základ, z ktorého možno odvodiť konkrétne postupy a metódy."

Inými slovami, koncepčný rámec možno považovať za náboženskú svätú knihu pre účtovníctvo, ktorá obsahuje definície a pojmy, ktoré sú pre jej prax kľúčové.

Priekopníkmi koncepčného rámca bola Rada pre finančné účtovné štandardy (FASB). Ich pokrok podnietil a vyvolal ďalší záujem o koncepčný rámec, ktorý viedol k tomu, že IASC a ASB zadali vlastné projekty a vyvinuli ich vlastnú verziu.

Publikácie koncepčného rámca

Všetky tri koncepčné rámcové publikácie však zhruba pokrývajú podobnú oblasť, ktorá obsahuje:

• Ciele finančných výkazov / výkazníctva
• Kvalitatívne charakteristiky finančných informácií
• Definícia prvkov v účtovnej závierke
• Rozpoznávanie a meranie prvku

Aj keď bol koncepčný rámcový projekt zdĺhavým a nákladným procesom, podľa môjho názoru je to krok správnym smerom, pretože poskytuje základ pre určitý druh vedomostnej základne a tiež zmenšuje medzery v určitých oblastiach. Napríklad v časti s prvkami boli definované napríklad kľúčové pojmy, čo predstavuje aktívum alebo záväzok.

Pozitíva, ktoré vychádzajú z koncepčného rámca

Aj keď z koncepčného rámca vychádzajú pozitíva, podľa môjho názoru stále existuje veľa medzier, ktoré umožňujú vykonať významný úsudok. Napríklad rámec nie je štandard, budú ho teda dodržiavať účtovníci? Pravdivý a objektívny obraz sa považuje za základný aspekt všetkých účtovných informácií, avšak problematika, ktorá sa ich týka, nie je dostatočne pokrytá. Niektoré pokryté problémy sú navyše príliš palubné a nešpecifické, napríklad ako merať prvok, počasie pomocou historickej alebo nákladovej metódy?

Medzery v koncepčnom rámci možno ilustrovať kolapsom Kmarta, kde sa vina čiastočne kladie na problémy s koncepčným rámcom FASB (O'Regan, 2006, s. 45).

Pred vývojom koncepčného rámca malo účtovníctvo závisieť iba od SSAP2 „Zverejnenie účtovných zásad“ . Protokol SSAP2, ktorý bol vyvinutý v roku 1971, historicky zohrával neodmysliteľnú úlohu v účtovníctve aj bez ďalších štandardov (Barden, 2000, s. 80). Z 10 účtovných konvencií považoval SSAP2 za základné pojmy nepretržitú činnosť, časové rozlíšenie, dôslednosť a obozretnosť. Aj keď bol SSAP2 prospešný pre účtovnícku profesiu pri poskytovaní potrebných pokynov a vysvetlení, vyskytli sa problémy s protichodnými koncepciami. Napríklad obozretnosť vyžaduje úsudok a názor, ktorý je v rozpore s neutralitou (Paterson, 2002, s. 105). Aj naďalej fungujúci podnik vyžaduje, aby účtovníci vychádzali zo základných predpokladov o budúcej životaschopnosti subjektu, čo je v rozpore s obozretnosťou.

Zverejnením vyhlásenia ASB o zásadách bol však SSAP2 revidovaný a v roku 2000 nahradený „Účtovnými politikami“ FRS18.

FRS18 stále zdôrazňuje dôležitosť konceptov časového rozlíšenia a nepretržitej činnosti, avšak obozretnosť a konzistentnosť sa v súčasnosti považujú za menej dôležité. Namiesto toho sa kladie väčší dôraz na porovnateľnosť a relevantnosť, ktorá bola do veľkej miery spôsobená potrebou, aby sa používateľom poskytovali relevantné informácie, ktoré sú ľahko porovnateľné. FRS18 navyše zachádza do podrobností pri vysvetľovaní vhodnej aplikácie účtovných zásad a metód odhadu. Avšak aj napriek tomu, že sa len málo pokúša definovať pravdivý a spravodlivý obraz, všetky FRS18 hovoria, že prvoradými kritériami pre uplatnenie určitej účtovnej politiky je zabezpečiť, aby táto politika poskytovala pravdivý a čestný obraz (Alexander & Britton, 1993, s238). opäť otázkou úsudku a je skutočne založený na tom, aký je výklad pravdivého a čestného obrazu.

Podľa môjho názoru bol FRS18 vylepšením SSAP2, ale pretrvávajú nezrovnalosti a medzery.

Správa o spoločnosti bola ďalšou iniciatívou použitou na riešenie potrieb ďalších zainteresovaných strán a odklon od funkcie správcovstva v účtovníctve. Správa zverejnená v roku 1975 odporučila ďalšie informácie, ktoré sa majú zverejniť spolu s výročnou správou, s cieľom popísať úplný obraz výkonnosti účtovnej jednotky. Niektoré z navrhovaných vyhlásení zahŕňajú vyhlásenie o pridanej hodnote, správu o zamestnanosti a vyhlásenie o budúcich vyhliadkach. Ako však navrhuje Davis (Davis a kol. 1982, s. 333), keď používa obraz účtovníctva ako komodity, sú všetky tieto informácie natoľko užitočné, aby prevážili náklady na jeho výrobu? Návrh zahrnúť tieto vyhlásenia o budúcich vyhliadkach by navyše viedol k obrovskému množstvu špekulatívnych úsudkov a názorov.

Úloha teoretikov a výskumných pracovníkov v účtovníctve

Teoretik a vedci účtovníctva tiež zohrávali úlohu pri pokuse o uplatnenie teórie v účtovníctve. Použitie snímok umožnilo teoretikom preskúmať podstatu účtovných postupov uplatnením charakteristík obrazu v kontexte účtovníctva.

Dvomi prispievateľmi k rozvoju účtovníckej teórie boli pomocou snímok David Solomon a Tony Tinker. Solomon bol silným zástancom neutrality v účtovníctve a na ilustráciu svojho spôsobu myslenia použil obrázky novinára, rýchlomera, telefónu a kartografie (Tinker, 1991, s297). Navrhuje, aby účtovníci mali byť ako novinári, ktorí hlásia, že správa sa nedostala. Účtovníci by mali pri zaznamenávaní skutočnej ekonomickej rýchlosti subjektu fungovať ako rýchlomer. Účtovníci by navyše mali poskytovať informácie nestranne ako telefón. Solomon ďalej navrhuje, aby účtovníctvo pri vytváraní máp ekonomickej reality fungovalo ako kartografia. Tieto obrázky nám poskytujú lepší prehľad o tom, ako by malo účtovníctvo fungovať v ideálnom svete.

Tony Tinker však namieta proti Šalamúnovmu použitiu metafor, pretože je nevhodné a problematické. Tinker navrhuje, aby novinári vykresľovali realitu ignorovaním niektorých skutočností, a používa príklad vysielania izraelského riaditeľa, ktorý nedodržiava novinársky kódex praxe (Tinker, 1991, s. 300). Tiež podľa Tinkera (1991, s299): „Analogia automobilu Solomon s rýchlomerom zle odráža finančné výkazy“ a naznačuje, že vodiči pravdepodobne s rýchlomerom budú manipulovať, aby sa vyhli úniku. Tvrdí tiež, že telefón neprenáša myšlienky, ale to, čo ľudia hovoria, čo vedie k zámernej a neúmyselnej zaujatosti, pretože telefón je selektívny. Tinker ďalej kritizuje Šalamúnovu kartografickú metaforu a tvrdí, že mapy nereprezentujú fakty, pretože existujú skreslenia, ktoré ovplyvňujú naše správanie, napr.farba a veľkosť (Tinker, 1991, str. 300).

Ako demonštrovali Šalamún a Tinker, žiadny obraz úplne nezachytáva to, o čom je účtovníctvo. Podľa môjho názoru rôzne obrazy v diskusii poskytujú rôzne pohľady na účtovné postupy a ďalej zavádzajú novšie obrázky, ktoré sa snažia prekonať rozpory a ovplyvniť budúci vývoj účtovníctva. Existencia takýchto debát tiež predstavuje problematickú povahu účtovníctva a medzery v jeho teoretickom vývoji.

Ako sa vyvinulo účtovníctvo

Záverom možno povedať, že účtovníctvo sa vyvinulo ako remeslo bez teoretického základu, v čase, keď spoločnosť a obchodné aktivity boli menej zložité. Avšak technologické zmeny a zmeny vyvolané globalizáciou, ktoré nastali, majú za následok využitie medzier v účtovníctve. Veľký záujem o rozvoj teoretickej vedomostnej základne pre účtovníctvo sa nabral na obrátkach.

Koncepčný rámec bol dôležitým míľnikom, ktorý účtovníkom poskytuje základné nástroje potrebné na pochopenie a uplatnenie rôznych účtovných zásad za vhodných okolností. Rámec však nie je konzistentný a stále existuje veľa priestoru na tlmočenie a vyjadrenie, napríklad sa málo pozornosti venuje základnej koncepcii pravdivého a čestného pohľadu, ktorá predstavuje zásadnú medzeru.

Prechod z SSAP2 na FRS18 navyše viedol k objasneniu účtovných zásad a metód odhadu, stále však pretrvávajú nezrovnalosti a subjektivita. Teoretici účtovníctva tiež poskytli užitočné informácie o účtovníctve pomocou obrázkov. Diskusia Tinker a Solomon však sama o sebe predstavuje medzeru v účtovníctve, pretože chýba dohoda o tom, akú funkciu by mala hrať, a ako by sa mali účtovné postupy používať.

Celkovo podľa môjho názoru účtovnícka profesia urobila významný pokrok vo vývoji teoretickej základne účtovníctva. Aj kvôli tomu, že funkcia účtovníctva závisí od potrieb používateľov a je potrebné reagovať na neustále zmeny v spoločnosti a hospodárskej činnosti, teoretická skladačka účtovníctva nikdy nebude úplná, pretože keď sa vyrieši jeden problém, objaví sa iný. Aj potreba nezávislého audítora overiť informácie o počasí, ktorá poskytuje informácie, poskytuje pravdivý a verný obraz, čiastočne demonštruje subjektívnu povahu povolania a prítomnosť medzier. Príklady veľkých firemných kolapsov, ako napríklad spoločnosť Refco, ktorá skrývala miliónové dlhy prostredníctvom transakcií so spriaznenými osobami, zostavovali účty za prítomnosti účtovných pravidiel a koncepčného rámca,čo určitým spôsobom posilňuje skutočnosť, že mnoho medzier stále existuje a stále sa využíva.